konkrétne pána profesora Tomáša Halíka interpretovanú Pavlom Kosatíkom tuto.
Katolícka cirkev, predovšetkým tá česká, je podľa Halíka v zásadnej existenčnej kríze. Ako človek, ktorý už pred mnohými rokmi za svoju najobľúbenejšiu pasáž z Biblie označil vetu „Kde je Duch Pána, tam je sloboda“, si ťažko môže rozumieť s reprezentantmi cirkvi presvedčenými, že im prináleží rozhodovať o právach ostatných ľudí, nech sú členmi cirkvi, alebo nie. Tomu, kto vníma Boha ako vyznávača lásky, nie rozsievača sankcií, je dnešná cirkev podľa Halíka skôr prekážkou než pomocníčkou. Vo svojich najnovších knihách Halík prirovnáva stav dnešnej katolíckej cirkvi k situácii tesne pred reformáciou: problémy sa nahromadili a cirkev sa dostáva do takého rozporu s ostatným svetom, že vo svojej súčasnej podobe už nemôže prežiť. Tradičný kňazský model pastorácie prestáva fungovať skoro všade na svete, treba hľadať model nový, ktorý sa nebude opierať o územné farnosti, inými slovami treba cirkev decentralizovať. Nemá tiež zmysel udržiavať starý systém nadriadenosti (cirkevnej hierarchie) a podriadenosti (radových veriacich): ani Ježiš predsa nebol kňaz ani príslušník nejakej nadradenej vrstvy; ako „laik“ sa obracal k sebe rovným laikom.
Práve nedávno ma napadla taká kacírska myšlienka, v ktorej som cirkev prirovnal vlastne k akémusi krúžku. Niečo ako Skaut alebo Sokol. A hovorím si, ako je možné, že práve tento klub získal historicky takú moc, vplyv a význam. Pretože, trúfam si povedať, s Bohom a vierou (už) nemá veľa spoločného. S ohľadom na to, aký je to moloch a tým, ako sa snaží organizovať samého seba, hierarchizovať, podnikať, politikárčiť, konšpirovať, pleticháriť, klamať a ničiť, vlastne spotrebováva takmer všetok čas a na dobro, lásku, vieru a priateľskú tvár už jej ho veľa nezostáva. Česť a obdiv výnimkám, ktoré samozrejme existujú a že ich poznám pomerne dosť - no v celkovom počte "zamestnancov" cirkvi je to minorita. Zakončil by som to dnes ešte jednou, veľmi dôležitou vetou z textu vyššie: „Kde je Duch Pána, tam je sloboda“. Kiež je jej viac, ako všeobecne, tak aj v srdci veriaceho kresťana, ktorý, hoci si to často myslí, z podstaty veci mať patent na pravdu nemôže - teda aspoň taký, ktorý by mohol vynúťovať na ostatných.
Čo si o tom myslíte?
alebo klasicky cez
Comments